Keď som sa tak túlala stránkami svojho účtu na nemenovanej sociálnej sieti, narazila som na vyjadrenie muža v jeho profile : "Byť slobodný, nikým a ničím obmedzovaný je najkrajšia vec na svete." Super názor - to bol môj prvý dojem. A premýšľala som, či je to tak aj u mňa. Som takto naozaj šťastná?Jasné, veď som ešte taká mladá, je mi otvorený celý svet. Nie sú to trošku neprimerané myšlienky?Je predsa prirodzené byť slobodný a šťastný, keď máte osemnásť.

Lenže čo ak mi už o pár mesiacov len sloboda stačiť nebude?Sme ľudia, stále sa ženieme za niečím novým, nepoznaným, lepším. Myslím si, že sloboda a nezávislosť je fajn, ale nahovárať si, že "mi to stačí" je asi trochu neúprimné. Načo si budeme klamať? Stále si nahovárame, ako je nám dobre, keď sme sami a akí sme samostatní, no je to, podľa môjho názoru len jeden veľký klam. Vždy potrebujeme niekoho vedľa seba, kto nás objíme, povzbudí, usmeje sa...a keď nie, hľadáme to. Aj keď si to za žiadnu cenu nechceme pripustiť. 

A tak som sa, pri opakovaní už sto ráz vyslovenej vety : "Je mi dobre, keď som nezadaná." trošku zarazila a zamyslela sa. Naozaj tak často opakujem toto klamstvo? Samozrejme, že hľadám. Pri každom pohľade a náznaku, pri každom novom mužovi, ktorý okolo mňa prejde a nejakým spôsobom ma zaujme premýšľam - premýšľam nad tým, či s niekym chodí a či sa mu páčim. V mojom prípade aj stokrát opakované (vyššie uvedené) klamstvo sa nestáva pravdou.*Sarah**

Bon jour. :-) Názov článku vám hneď napovie o mojom  vzťahu k hlavnému mestu Francúzska ...i keď je to fráza z nemenovanej rozprávky.:) Po nedávnom nie príliš optimistickom článku by som si rada (i vám) priniesla trošku slnka do života napríklad aj svojou spomienkou na toto mesto. Približne takto pred rokom som si vychutnávala atmosféru Paríža. Nezabudnuteľné. Ako ho nazvať - francúzština má na to ten správny výraz - splendide! Mesto dýcha históriou a dojíma i tých najväčších skeptikov. Keď sa rozhodnete navštíviť Paríž, odporúčam navštíviť Latinskú štvrť, Luxemburskú záhradu (kde, mimochodom, na seba narazili Peter a Lucia v dobre známom románe od Rollanda), nevynechajte ani múzeum Louvre - sú tu naozaj mnohé majstrovské kúsky, ja som mala šťastie aj na Monu Lisu (aj keď za sklenenými vitrínami :D), nezabudnite sa ísť pozrieť na Notre Dame, priblížte sa aj k Sorboni a samozrejme - Víťazný oblúk a v neposlednom rade - EIFFELOVKA. Má svoje čaro aj naživo, škoda len, že som ju nevidela aj večer...Ako sa budete prechádzať uličkami Paríža, narazíte na nejedno zvedavé oko a na výber máte mnoho, ale skutočne mnoho kaviarní, v ktorých môžete stráviť ráno, popoludnie alebo večer. Nezabudnite, však, že sedieť budete smerom k okoloidúcim ( Parížania vraj radi sledujú okoloidúcich a módne vychytávky, ktoré majú na sebe). Na svoje si prídu samozrejme aj milovníci dobrého jedla - hlavne špecialít od výmyslu sveta. 

V Paríži som strávila síce len 1 a 1/2 dňa, ale okúzlil ma natoľko, že sa tam jednoznačne MUSIM vrátiť...ak si nie ste istí, či je toto mesto vhodné na pobyt, naberte istotu a choďte čo najskôr. Nič nebudete ľutovať! :)

* Vaša Sarah **

Ahojte :)

Dlho dlho dlho som premýšľala- či a ako napísať tento článok. Hneď na začiatok by som vám chcela oznámiť, že tento článok píšem silno ovplyvnená svojou nedávnou skúsenosťou a sklamaním...Asi nie je najsprávnejšie prenášať svoje pocity na druhých, ale ja to teraz tak cítim. Tiež chcem upozorniť - tento článok píšem s úplne chladnou hlavou, som kľudná a relatívne vysporiadaná s realitou. Keďže je táto stránka úplne anonymná, nemám problém napísať svoju skúsenosť...Ak vás neodradili doterajšie slová, čítajte ďalej.

Dosť dlhý čas som nepoznala pocit skutočnej lásky...prišiel však zlom a bum :D Niečo sa zlomilo a bolo to. Neponižujme lásku slovom "zamilovanosť". Sú to dve rozdielne veci a tak budem používať len toto jedno veľmi obšírne a zároveň tak strašne konkrétne slovo. Láska. Tá moja nebola presladená ani ako z filmu, bola realistická a bolestná - bola moja. Miestami som ju intenzívne nevnímala, prišli ale aj chvíle, kedy to až zabolelo a nedala mi spávať. Nič nie je bolestnejšie ako pocit nenaplnenosti a neopätovanej lásky. Ale prejdime k veci - keď cítime lásku, sme slepí, hluchí a nepoučiteľní. Potrebovala som ju posunúť ďalej, čím ďalej, tým viac. Láska bola tak neuveriteľne blízko, no neuveriteľne ďaleko. Každá sekunda osamote mi ju vzdaľovala a priepasť sa prehlbovala a rozširovala. Občas sa mi zdala dolapiteľná a ľahká ako keby to bola tá najľahšia vec na svete. Prišla noc, ktorá bola bezsenná a predsa sa mi moje sny mihali pred očami. V slzách mi nefungoval mozog...Až ráno prišlo riešenie. Buď sa staneš skutočnou aj z druhej strany, alebo vyhasneš, zomrieš odídeš... Nechcelo sa mi slovo "chlap" používať. Pod umeleckými prostriedkami v slove "láska" sa mi písalo lepšie. Ale už to nejde - moja láska žila v ňom. V chlapovi, ktorého som dlho odmietala a vnímala ako nepriateľa. Nemôžem však poprieť - niečo predsalen bolo ako z filmu - oči, úsmev,...a bolo to tam. Rozhodla som sa - poviem to. Príde úĺava a ja si budem istá. Prišla však ľadová sprcha. Žiadne vyznanie. Jeho slová na  moju osobu boli stručné a jasné. Nemala som viac čo povedať, a keby som aj chcela, hlava prebila srdce. Aj cez slzy. Pokušení bolo, bolesti a sĺz. Také poníženie. Videl slzy v mojich očiach a čo je horšie - vedel, že patria jemu. To je môj happy-end. Ponížená a uslzená pred ním. Láska, odíď, zhasni a už ma netráp. Koniec koncov, nikde nie je napísané, že by nejaký vzťah s ním aj fungoval. Vlastne mi nefungoval s nikým. Dúfam, že sa čoskoro dozviem, prečo a nájdem pravú príčinu. A vraj láska nebolí...vraj bolí iba sklamanie. Láska bolí - naozaj. Aj pred sklamaním. Po už iba chvíľu, potom zostane priepasť a strach. Je to iba začiatok? Začiatok ďalšej etapy a koniec tejto? Láska uhasína - pretože už nemám silu ani dôvod ju oživiť. Zbohom, a nevracaj sa, kým to nebude aj z druhej strany. Nie však tá istá, iná, novšia, lepšia. Boh nám dal lásku - preto by sme ju mali zúžitkovať. Napríklad láskou k Nemu. Pretože jedine tá nebolí. A je vždy opätovaná.*Sarah**

Je dlhoočakávaný mesiac - marec. Príroda sa opäť začína prebúdzať a zima ustupuje. Baby, aj vy ste už odložili zimné čižmy a kabáty? Ja tiež..:) Je čas vytiahnuť tie jarné. Na šortky to zatiaľ (bohužiaľ) nie je, ale myslím si, že balerínky už pomaly, ale isto vytiahnuť v kľude môžete. Ak si myslíte, že je na to ešte zima, v pohode poslúžia aj členkové čižmy - výber je naozaj pestrý - šnurovacie, so zipsom, alebo bez, s opätkom - ihličkovým alebo "plným", s platformami alebo pohodlnejšie čižmičky bez opätkov a taktiež lodičky!:). Čo sa týka ďalších častí nášho jarného "vybavenia", určite už môžeme vytiahnuť pančuchy všetkych farieb v kombinácií so sukňami či šatami,  legíny - pozor na typ postavy, ak na to nemáš vhodnú postavu, uprednostni džíny, určite nebudú na zahodenie aj rôzne svetríky či bundy, polokabáty do pása a možno aj trošku dlhšie A netreba zabudnúť na doplnky -čelenky ( ak si ryšavka, jednoznačne nos vo vlasoch zelené doplnky - poznám to podľa mojej BFF :), ale samozrejme aj mnohé iné fabry, hnedovlásky môžu ružovú a žltú - pozor, nemyslím však pindžovú, myslím žltú ako horčicovú - úžasne to oživí vlasy, a čo sa týka čiernovlások, vynikne hlavne ružová či červená, pre ostatné typy vlasov - noste, čo vám pristane), náušnice, prstene (čím väčší alebo zaujímavejší, tým lepšie), náhrdelníky a KABELKY...:) Akú farbu na seba na jar?Dilema? Jednoznačne nos farby ako lososová, horčicová, môže byť aj fialová, či zelená. Ak sa však cítiš na iné farby, kľudne - avšak, žiadne extrémy, prosím . :)P.S.: Vyjadrite svoj názor - či už kniha návštev, alebo email, ktorý nájdete v Kontakte.

prikladám pár obrázkov :) Vaša *Sarah**

1. Máš slobodu! Najväčšia výhoda, akú máš! Ideš si kam chceš, kedy chceš, ako chceš. Mobil môžeš nechať doma pokojne aj celý deň baviť sa s kamarátmi  či kamarátkami, užívať si, flirtovať, bez toho, aby ťa niekto kontroloval, či urážal sa na teba. Nemusíš nič riešiť ani si na nikoho míňať energiu, proste môžeš svoj čas využiť tak, ako len chceš a je ti SUPER...:-)

2. Máš možnosť vytvárať si svoj "vlastný svet". Máš čas spoznať samu seba, užívať si život a spoznávať veci, ktoré Ťa napĺňajú. Máš čas venovať sa škole a vytvárať zo seba skutočnú emancipovanú, nezávislú a inteligentnú ženu. :)

3. Kamarátky!!! Je to najlepšia vec na svete - kecanie až do rána a chichotanie sa "do perín". :) Kamarátka tu bola skôr, ako on , to si pamätaj a preto jej môžeš pekne vynahradiť všetok čas, ktorý si stratila na ňom.

4. Ak ťa naozaj TEN niekto sklamal a cítiš v sebe hnev, kamoška ti s tým určite pomôže. Kľudne sa zabávajte flirtom, ale nič viac...Buď proste mrcha :) áno, tak, aspoň pokým nepríde TEN, ktorý Ťa konečne bude hoden. To vycítiš. :) A nech si hocikto nemyslí, že si len taká ľahká korisť! SI emancipovaná a silná, nezabúdaj :-)

5. Opeknievaš, moja zlatá..áno, ak si po ťažkom vzťahu a ubolená, rozchod a mesiace po ňom Ti len a len prospejú. Pozri sa do zrkadla, no nemám pravdu? :)

6. Party, party, party time! :) bav sa, a nespomínaj na hlúpôstky...ak nie si príliš spoločensky založená, užívaj si iným spôsobom. Choď plávať, čítaj si (nie romance!) alebo si choď zabehať - s hudbičkou samozrejme. Prípadne kamoška - urobte si fajn večer a kukajte filmy do rána :)

7. Naberáš sebavedomie. Uvedom si, že máš veľkú hodnotu a si dáma. Muži sa pôjdu o teba potrhať :) Nezabudni ale, že sa neviažeš...na nejaký čas.

P.S.: Keď príde ten pravý, budeš pripravená, zregenerovaná a krásna. To, že budeš nejaký čas single Ťa len pripraví na niečo lepšie. Keep smiling, zabudni na slzy ( iba ak od smiechu :D) a nebuď zlá :)        *vaša Sarah**

Prvé priateľstvá vznikajú už v škôlke, či na základke. Moju "bútľavú vŕbu" som našla na gympli. :) Naše priateľstvo je občas plné hádok a šarvátok, ale posúva nás to vpred. Na druhej strane sme obe rovnako bláznivé a vieme sa podržať v tých najťažších chvíľach. Nikdy sa neotočíme jedna druhej chrbtom a nakoniec vždy všetko skončí našimi nekonečnými výbuchmi smiechu a hlúpymi nápadmi. Viem, že sa možno budeme musieť rozlúčiť, pretože sa chystáme na VŠ a ak sa nejakou náhodou nedostaneme na tú istú, máme smolu - rozdelí nás to. Viem však, že sa budeme určite stretávať aj potom a som si viac než istá , že to bude stále rovnako skvelé :-) Som si viac než istá, že toto je ona - tá pravá a najlepšia kamarátka na svete, pretože je to človek , ktorý ma videl smiať sa až do slz, ale i plakať , videla ma nenalíčenú , strapatú a rozbitú, pozná všetky moje tienisté stránky a stále ma má rovnako rada :)) Hovorí sa, že keď máte najlepšiu kamarátku, vaši rodičia majú pochybnosti o vašej orientácii :D aj u nás je to niekedy tak, ale vo svojej orientácií máme jasno - sme na chlapov :-) Blair (aj pre ňu som použila pseudonym) je neociteľná hodnota môjho života!