Rebel 

Jednoducho povedané "zlý chlapec". Ten, ktorý sa zdráha rešpektovať autority a žije si ako chce. Nevieme vysvetliť, čím to je, ale títo muži vyžarujú neskutočnú charizmu. Nanešťastie pre nás - ženy - býva takýto typ muža zväčša nedosiahnuteľný a možno niekedy aj samotár. Tým sa však úroveň príťažlivosti len zväčšuje.

Dobrodruh

U mňa osobne tento druh muža vyhráva na plnej čiare. Muž plný nádejí, snov, cestovateľ reálny a možno niekedy i prstom na mape. Zväčša majú takéto typy mužov temperament flegmatika s ohňom v srdci. :) Takýchto mužov máte možnosť spoznať hlavne cez leto, vidieť ich hlavne s gitarou a možno nejakou tou fľaškou pri sebe.

Mladší

K takémuto mužovi by som dala jeden veľký (možno menší!) výkričník. Samozrejme, je lichotivé, keď sa o nás zaujíma mladší muž, no tu skutočne, ale skutočne záleží na vekovom rozdiele. Ak je vekový rozdiel len veľmi malý, všetko je OK. Pri tom väčšom by som sa však asi trošku zamyslela – je to však na vás. Každopádne, výjsť to môže, ale nemusí. Tieto typy mužov sú sladké, milé a máme chuť ich stále objímať, no pozor! Tu sa pohybujeme na veľmi tenkom nestálom ľade. Len niektoré ženy dokážu ustáť.

Dominantný

Muž, ktorý vie, čo chce a nebojí sa to ukázať a prejaviť sa. To je ale veľké lákadlo – aspoň pre mnohé z nás. I keď má každá žena v sebe kus dominancie, občas zatúžime i my byť niekym vedené či usmernené. Dominantný muž je jeden z tých, ktorý si ženu pritiahne veľmi ľahko a to i tým, že ju dobýva a dobýva a má v tomto smere dosť dobrú výdrž. Čo viac chcieť?

Flákač

Nemôžem si pomôcť, ale tento typ muža je pekelne atraktívny. Nie len (často) svojim zjavom, ale hlavne svojím správaním. Muž, ktorý žije pod filozofiou „nejako bolo, nejako bude...“ je doslova chytákom na ženy. Pojmy ako škola, či práca sa v jeho slovníku nenachádzajú, alebo sú mu cudzie a žije tak, ako sa dá. Sem-tam sa síce prispôsobí realite života, no i to pod veľkým tlakom či už jemu blízkej osoby alebo jeho samého. Každopádne, je neodolateľný! :-)

Rebríček chlapov týmto ukončujem a verím, že nie som sama, ktorej takíto muži imponujú. Vlastne nie, neverím – viem. Je to už ukryté niekde v nás ženách, v našej prirodzenosti.

Prajem vám krásny večer. :-)

*Vaša Sarah**

Celý svoj život zisťujem, že som jedna nepoučiteľná, nenapraviteľná ženská. Sú však veci, ktoré som sa naučila a ktoré som už pochopila. Bolo načase. Ktoré?

1. Sú dobyvační. Bolo to tak v piatom storočí, je to tak dnes a bude to tak aj o desať storočí neskôr. Dobyvačná žena skôr chlapa vystraší, než lapí. A keď sa jej to aj náhodou podarí, nezostane len pri dotyčnom. Bude loviť ďalej a dokazovať si, že je moderná a vplyvná žena. Sme ctižiadostivé, bohužiaľ. :-) Vyplýva z toho - muži by mali dobývať, ženy odolávať. Nie vždy však zodpovedá teória praxi...

2. Neospravedlňujú sa. Aspoň nie tí, ktorých poznám. Ak ťa nejakým spôsobom urazí či už osobne, alebo na internete/cez telefón, nečakaj ospravedlnenie. Nedočkáš sa. Buď sa zahrá na urazeného on, alebo sa bude tváriť, že sa nič nedeje.

3. Radi sa vychvaľujú. A zväčša tým, čo nám nie je dvakrát príjemné. Ak dostane to, čo chce, nepochybne sa s tým pochváli všetkým svojim kamarátom.

4. Debaty o láske a citoch sú pre nich tabu. Keď už tak, tak iba v náznakoch. Žiadne priame slovné spojenia o možnej náklonnosti, záujme a podobných veciach.

5. Vyznávajú lásku pod vplyvom alkoholu. Nenahnevajte sa, milí muži, ale je to tak. :-) Poznám veľa veľa žien, ktorým prišli sms správy o 3 ráno s vyznaním lásky od muža, ktorý sa za triezva tvári, že nemá záujem. Samozrejme, takéto vyznania nemôžeme brať veľmi vážne...

6.Radi sa tvária ľahostajne. Samozrejme. Nikdy si nesmieme byť isté, že ho už máme. Hlavne, keď už niečo čakáme, mužské pohlavie vie veľmi pekne zamiešať karty a pohrať sa s nami. Je len na nás, či na túto hru pristúpime, alebo sa nenecháme chytiť do pasce. Toto však máme asi spoločné - aj muži, aj ženy - radi sa hráme. A žiarlime jeden na druhého...

7. Určite poznáte pesničku "Nepriznaná". Muži majú veľmi veľmi radi tie nepriznané. Treba si dať pozor, aby sme to trošku neprehnali. V takomto "vzťahu" si treba stanoviť určité pomyselné hranice...

A to je mojich sedem zistení. Sú to samozrejme veľmi subjektívne zistenia, keďže píšem o mužoch z môjho okolia, o mužoch, ktorých poznám, je to individuálne. Muži z Vášho okolia môžu byť úplne odlišní, ale ruku na srdce, nenašli ste aspoň v jednom bode toho svojho "vyvoleného"? :) Alebo, muži - seba samého?

*Vaša Sarah**

Život je zmena. Zmena je život. Povedala som si a zmenila som si vlasy a pridala pár nových kúskov do mojej "vardróby".Človek neraz zatúži po zmene, keď už nie charakterovej, tak aspoň tej vonkajšej stránky svojho "ja". Zmena je vždy príjemné osvieženie rutinného života. Či pretrvá, alebo sa opäť vráti k pôvodnej verzii je len a len na nás. 

Jedného pekného zimného dňa (v rámci možností zimného) som sa zobudila a zatúžila po nových, sviežich vlasoch. Nechcela som do toho skočiť po hlave nafarbením celej plochy vlasov. Rozhodla som sa pre ombre. A čudujsasvete, neľutujem to. Vlasy sú kratšie a už žiadna nuda na hlave. Pomaly si už zvykám na svoje nové ja s dvoma farbami na hlave. :) Či už sa to niekomu zdá nevkusné,  alebo ako som už od niekoho počula - vychádzajúce z módy, mne sa to páči. Keď som navyše zistila, že tento hairstyle zachvátil aj Sarah Jessicu Parker, neváhala som. BTW, na fotkách nie som ja. :-) A pridávam aj Jessicu. ;)

S.J.Parker

 Keď sa rozbehla, ako by som to nazvala..."legínománia" a videla som všetky tie pastelové farby a kvety, ktoré boli v tom období asi všade, rozhodla som sa, že do toho neskočím. Zostávala som pri čiernej klasike. Čo však prišlo neskôr ma skutočne uchvátilo! Na legínach sa objavili vzory. To už bola iná reč. Pridávam zopár kúskov, jeden z nich je môj najnovší. V správnej veľkosti v kombinácii so správne zvolenými topánkami (prosím Vás, nie tenisky...) to vytvrára zaujímavú siluetu ženského tela. Posúďťe sami. 

Dni nie sú vždy také teplé a keď som sa rozhodovala pri výbere rukavíc, rozhodla som sa pre kožené čierne rukavice,po ktorých som vždy túžila. Sú veľmi elegantné a pekne vyznejú aj v inej farbe, napríklad v červenej, hnedej či béžovej.

K takýmto elegantným rukaviciam jednoznačne ide elegantný kabát. Tento štýl je skôr vhodný pre staršie dievčatá, či mladé ženy, ale ak máte 14 a páči sa Vám to, kľudne. :-) Môj kabát sem síce nezavesím, ale našla som pre Vás zopár iných, ktoré určite zaujmú. :-)

V neposlednom rade by som spomenula dosť zásadnú zmenu v mojom živote a to rozchod so svojim priateľom. S tým, s ktorým som už nebola šťastná. Týmto vás nenavádzam na rozchody, to jendoznačne nie, môže to byť naopak. Ak váhate a ste sama, urobte zmenu a spravte napríklad prvý krok. Napríklad. Ak ste nešťastná vo svojom vzťahu, skúste porozmýšľať o opačnej zmene. Je len na vás čo urobíte, ako to urobíte, kedy to urobíte. A myslím si, že aj toto je práve tá podstata zmien - urobiť nás šťastnými, prebudiť nás, osviežiť nás. 

*Vaša Sarah**

Ahojte všetci! 

Sarah je späť. Veľmi ma mrzí, že som dlho nenapísala ani čiarku, ale povedzme si úprimne - potrebovala som si usporiadať myšlienky a život. Až potom tieto riadky..:-)

Jeseň už nám klope na dvere - možno ju sem tam vyruší Babie leto, ale čo by bola jeseň bez lúčov slnka? Prechod z horúceho vzduchu k horúcme čajíku nemusí byť vôbec deprimujúci. Práve naopak. Chladný vzduch nám osvieži myseľ a zrazu bude všetko jasnejšie. Prečo nie? Jesenné úvahy bývajú náhodou veľmi krásne...hlavne pri pohľade na poletujúce listy vo vzduchu, či ranné hmly, ktoré osviežia cestou do školy, či do práce.

A čo jesenné módne vychytávky? Nemôžem sa dočkať všetkých tých vydarených, či menej vydarených pokusov o origninalitu. Myslím si, že v jeseni je móda najkrajšia. Všetky tie čižmy všetkých farieb či veľkostí, šály, baretky, kabáty, sukne, svetríky, v ktorých sa cítime nielen pohodlne, ale aj šik. :) Navyše - už žiadne odhalené telá, ktoré by nás mohli deprimovať ako v lete. Naopak - jeseň je ideálne obdobie, kedy sa môžu prejaviť všetky druhy ženských kriviek v plnej kráse ( bez zvláštnych pohľadov).

Navyše - keď už nebude až tak vhodné počasie zdržovať sa vonku, môžeme stráviť nádherné večery s kamarátmi, či priateľmi v kaviarni, reštaurácii, či len tak sami doma pri knižke, ktorá nám pomôže snívať ďalej... počas dní plných dažďa a vetra.

Keď však počasie ešte vyhovuje našim podmienkam - skúsme sa poprechádzať s otvorenými očami po lese alebo parku...toľko optimizmu len ťažko nazbierate v nákupnom centre...:-) Alebo piknik pri západe slnka - to je POTEŠENIE - žiadny gýč.

*Vaša Sarah**

Dobrý večer, moji drahí. :-)

Po kratšej odmlke z technických dôvodov som tu zase. 

Moja téma na dnes sú opäť vzťahy a to tie tvrdé a nekompromisné. Myslíte si, že hovorím o mužskom pohlaví? Tak to teda nie. Paradoxne je reč o ženách, o nás jemných nežných stvoreniach, ktoré mali byť vo vzťahu stelesnením krehkosti a všetkého citu...čo sa zmenilo?

Okolo seba mám mnoho tvrdých a bojovných žien, ktoré sa snažia nepodliehať emóciam. Ale boli vždy takéto? Alebo sa niečo zmenilo? Niečo, čo ich donútilo zmeniť sa? Samozrejme. Každá poznáme odmietnutie, či zranenie naších citov tým najkrutejším spôsobom zo strany druhej. A tak som premýšľala nad tým - nedonútilo nás toto správanie zo strany chlapov vo vzťahu zmeniť svoje postoje a city?  Prinútili nás tieto skúsenosti správať sa vo vzťahu ako chlapi? Byť nekompromisné a arogantné? Chladné a tvrdé? Alebo nám nič iné nezostáva? Kto už dnes chce naivnú romanticky založenú ženskú? Keď sa však začneme správať vo vzťahu chladne a sebecky, čo urobí muž? Začne nás dobýjať, alebo naopak, nás opustí? Otázkou je - ako sa správať vo vzťahu, aby sme z neho vyšli bez zranení na duši? Bez toho, aby sme sa museli meniť? Bez toho, aby sme stratili hrdosť? Alebo nie je chyba v nás, v ženách? 

Kompromisy sa robia každý deň a teda ich určite treba preniesť aj do vzťahov. Kto však zmení ženu, ktorá bola oklamaná a pošliapaná? Táto žena stratila cit a akúkoľvek ľútosť. Pretože to všetko jej vzali. Ako však zmeníme muža, ktorý sa po mnohých odmietnutiach zmenil na arogantného sukničkára a láska mu nič nehovorí? Ako vyliečime tieto zranenia, ako zase dôverovať opačnému pohlaviu? Možno stačí stretnúť človeka, ktorého tiež niekto zranil, ktorý si prežil niečo podobné. Pretože len tento človek pochopí, ako to bolí...

**Vaša Sarah*

Dobrý deň vám prajem, priaznivci moji (ak nejakí existujú).

Dnes je deň, kedy chcem byť vo všetkom k sebe úprimná. Chcem vidieť všetky moje rozhodnutia a následky mojich rozhodnutí bez prikrášlenia, ale aj bez zbytočného zveličovania. Realitou je, že som za posledné dni naozaj stratila chuť a inšpiráciu niečo napísať. Neviem prečo, a neviem ani, či vás to vôbec zaujíma, či si tieto "bláboly" nepíšem len tak náhodou sama pre seba. :) Budem sa snažiť na to nemyslieť a moju dnešnú tému dokončiť.

Len tak by ma skutočne zaujímalo, či vôbec existuje ľudská bytosť, ktorej ešte realita nezničila nejaký sen. Podľa mňa nie, ale ak si to práve TY a čítaš tento článok, len sa ozvi, myslím, že mnoho ľudí bude zaujímať, ako sa ti podarilo splniť si všetko, po čom túžiš bez zásahu chladnej reality. Pretože tá vie často dosť schladiť, a nie len to, realita už zničila tisícky vzťahov a manželstiev, zničila tisícky túžob, tisícky prianí. A to sú pritom v tomto svete jedny z najkrajších vecí.

Každý z nás určite pozná pocit, keď si poplakal po nejakom nemilom zistení - či už pri tom, že niečo nespravil, ako bolo treba a bolo z toho milión dôsledkov, alebo po tom, ako ho/ju niekto ponížil pre jeho pohlavie, rasu, či sociálne zázemie, alebo pri zistení, že vás niekto nepekne oklamal vo veci, na ktorej vám veľmi záležalo. Nedávno som sa zamyslela, keď vedľa mňa stála mamička s malým chlapcom a vrieskala na neho pred nemalou skupinkou ľudí. Potom telefonovala a dosť vulgárne sa vyjadrovala na adresu manžela (predpokladám). Striaslo ma pri predstave, že takto bude raz vyzerať môj život. Je toto naozaj realita? Ako členky nežnejšieho pohlavia si zvykneme predstavovať dokonalú svadbu, úžasného manžela, poslušné a milé deti. Možno aj táto žena si to predstavovala takto - kedysi. Až kým jej nedala facku naša stará známa realita. Ak mám byť úprimná, fakticky ma desí predstava, že sa zmením na uvrieskanú ženskú, ktorá nebude schopná ovládať svoje emócie už ani na verejnosti. Ale teraz budem trošku optimistická - verím, že toto nemusí byť moja ani vaša budúcnosť, verím, že moja realita bude lepšia a verím, že realita sa dá tiež prekonať. Napokon, všetko sa dá, je len na nás, ako sa budeme snažiť. :) Napokon, aj realita môže byť krásna, určite sa nájde niečo, stačí sa len poobzerať. :-)

*Sarah**

Hellouu :)

Tak sa mi zdalo, že už dávno nebol žiadny recept a tak tu ho máte - jahôdky v čokoláde...:) Na letný večer ako stvorené.

Chutí to vážne super!!!

Príprava Vám zaberie 20 min a samotné varenie len 10 min. :)

Príprava : Čokoládu rozpustite spolu s maslom . Do mierne vychladnutej čokolády namáčajte jahody do 3/4. Nechajte stuhnúť na papieri na pečenie. Potom vložte do papierových košíčkov.

• Dobrú chuť...:-)
• *Vaša Sarah**

Pekný slnečný deň prajem!

Kým si pôjdem von užívať lúče slnka, rada by som napísala pár slov...

Slovo outsider je podľa mňa dosť hrozné slovo, pretože nevystihuje človeka v žiadnom zmysle. Myslím, že len naberá pejoratívny význam, pretože nikto, kto Vás ma rád by na Vašu adresu toto slovo nikdy nepoužil.

Keď už je však nastane situácia, keď sa cítite ako...ehm...outsider, vedzte, že nie je chyba vo Vás! Chyba je v spoločnosti, v ktorej sa nachádzate. Pretože každý z nás patrí do inej a tak - ak sa cítite vyradená/ý, znamená to, že je treba odísť a poobzerať sa po inej skupine ľudí, prípadne človeku. Chyba nastáva už vtedy, keď sa Vy sám necítite pohodlne v prítomnosti určitých ľudí -  znamená to, že toto nie je pre Vás to pravé orechové...

Ako som na také niečo prišla? Samozrejme - zažila som to na vlastnej koži. A myslím si, že každý z nás...Určite dôverne poznáte situáciu, keď ste prišli medzi určitú skupinu ľudí a hneď ste to pocítili - tu nemám čo robiť, toto nie je pre mňa, musím okamžite vypadnúť. Avšak, čo sa týka triedneho kolektívu, to už je zložitejší problém, pretože ten len tak opustiť, samozrejme, nemôžete. Takisto som zažila situácie, kedy som sa prestala medzi spolužiakmi cítiť príjemne. Čo treba urobiť v tejto situácii? Asi len nájsť zopár ľudí (alebo aspoň jedného), ktorý vám urobí chvíle v triede znesitelnejšími. Ak však v triede doslova trpíte, neváhajte a začnite uvažovať o prestupe na inú školu.

A tak ma pri tejto téme napadla jedna myšlienka - Kto tvrdí, že nikdy nebol outsider, klame! Pretože vždy sa nájde spoločnosť, ktorá nás nepríjme. Ale na druhej strane sa vždy nájde spoločnosť, ktorá nás príjme s otvorenou náručou. :-) A niekedy je možno treba plávať na svoje lodi chvíľu aj sám, aby sme zistili,  kto vlastne sme...

*Vaša Sarah**

Čaute všetci!

Viete na čo som prišla?Najviac "ohromujúcich" myšlienok mi prichádza na um práve v týchto neskorých večerných hodinách! :-)

Dnes to nebude nič citové, dáme si trošku pohov. ;-)

Moja dnešná otázka je - čo s načatým večerom? Ako tráviť večery najužitočnejšie? Každý máme o večernom živote iné predstavy.

Niekedy máme chuť na pohodový večer, inokedy na trošku rozlietanejší (hlavne v piatok :-))

Pre mňa je pohodový večer, večer s mojou najlepšou kamoškou alebo širším okruhom. Keď ideme na čaj, čokoládu alebo miešaný drink, oddýchnem si úplne najviac. Pre zaláskovaných je to zase večer vo dvojici so svojou polovičkou. Pohodový večer však môžeme stráviť aj doma - s rodinou. Pre mňa to je nejaký dobrý film s dobrým jedlom a mojou mamou, alebo širšou rodinou.

Čo však keď máme chuť na druhú variantu večera? To už je iná šálka kávy. My (baby) to už veľmi dobre poznáme - šminky a oblečenie rozhádzané po celej izbe, účes musí mať tiež nejakú tú formu, najúžasnejšie topánky, aké máme - nevadí, že sú vysoké alebo nepohodlné - páčia sa nám!! :D a Potom to začne. Vrhneme sa do víru nočného života mladých ľudí. Alkohol často tečie potokom ( najlepšie je dať si do veľmi veselej nálady :D - samozrejme, od 18 rokov), ľudia sú bezprostrední a uvoľnení. Tu máme mnoho príležitostí na zoznámenie - avšak väčšinou z toho nič nie je, to je jasné. A po skorom rannom príchode domov zaslúžená únava a celovíkendové oddychovanie od toľkého flámovania :D. Hádam všetci poznáme.

Po preflámovanej noci nie je na večer nič lepšie ako šálka čaju a kniha, pri ktorej zrelaxujeme.

A čo teraz s mojim načatým večerom? Dala by som si horúce kakao! :D A hádam už aj pomaly spať. :)

**Vaša Sarah* 

Milí moji priaznivci! :)

Ospravedlňujem sa za dočasné odlmlčanie, ale kvôli neodkladným povinnostiam spojenými s ukončením mojej strednej školy som musela môj blog na čas obmedziť. Ale čo je najdôležitejšie - som späť, a to na dobu neurčitú. :-)

Nad témou, ktorou ukončím tento rozkvitnutý mesiac, ktorý vraj mal sršať úprimnou láskou a peknými vyrovnanými vzťahmi, som nemusela premýšľať dlho. Na problém masochizmus u nás - dievčat a žien - v oblasti vzťahov som prišla nedávno a zistila, že týmto sklonom trpím už pekne dlho. Pri pozorovaní vývoja vzťahov u dievčat od 14-20 rokov som prišla na jednu vec - dievčatá sú čím ďalej, tým väčšie masochistky. Nemyslím tým nejakú sexuálnu úchylku alebo niečo podobné. Myslím tým vkus pri výbere partnerov. Premýšľala som nad sledom svojich bývalých "frajerov" a vtedy mi to doplo - čím ďalej, tým väčší hajzel - prepáčte za výraz, ale nešlo mi to inak napísať. Čím viac mi môže ublížiť - myslím tým psychicky, tým viac ma to za ním ťahá. Čím väčší ignorant, sukničkár, či tvrdohlavec, tým väčšie čaro pre mňa má. Nemôžem však poprieť - sem tam som skúsila vzťah s "dobrým" chlapcom. Ako to však skončilo, netreba ani písať. určite si to domyslíte. Čo je však nové,zistila som, že keď ucítim, že sa na mňa niekto citovo upol, cúvam a som tvrdšia a cynickejšia. Koľká irónia. Neexistuje už rovnostársky vzťah, v ktorom sú si muž a žena rovní a ich hlavná úloha je milovať jeden druhého ako sa len dá a to všetko bez toho, aby si ubližovali a boli na sebe závislí? Alebo je táto doba už tak chorá, že sa od toho nakazili aj naše vzťahy?

Je z tejto situácie možný nejaký ten únik? Myslím si, že určite áno. Avšak - treba zmenu. V nás, sme tvrdí a krutí voči okoliu v domnení, že to z nás urobí silných a vzorových ľudí. Je pravdou, že treba byť silný a tvrdý, no je treba to v určitých situáciach obmedziť. Nebol by svet krajší, keby si každý z nás denne zhodil "brnenie" a prejavil trochu ľudského citu ? Riešenie vidím presne tu. :-) A čo je najdôležitejšie - začnem sebou a už nikdy sa nebudem hanbiť za prejavenie svojich citov - pretože to je ľudské. Zničme masochizmus! :D :) Pridáte sa? :))

*Vaša Sarah **